+421 904 456 919 (SK, CZ, EN)

|

akr@akr.sk (SK, CZ, EN, RU)

V zmysle novely č. 307/2019 Z. z., ktorou sa nielen Zákonník práce, ale aj ďalšie právne predpisy, ako zákon o cestovných náhradách a tiež zákon cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb, menia a tieto ustanovenia začnú platiť v júli 2020.

 

Cieľom týchto zmien je zabezpečiť porovnateľné pracovné a mzdové podmienky pre zamestnancov vyslaných k užívateľskému zamestnávateľovi so zamestnancami, ktorí pre neho pracujú v jeho sídle, teda majú sa zabezpečiť porovnateľné pracovné a mzdové podmienky pre zamestnancov vyslaných zahraničnou agentúrou dočasného zamestnávania k užívateľskému zamestnávateľovi.

 

Zákonníkom práce sa pri vyslaní zamestnancov slovenského zamestnávateľa spravujú po novom aj v rozsahu ustanovení o:

 

  • Mzdové podmienky:
  • mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok,
  • mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu,
  • mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu,
  • mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu,
  • mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce,
  • iné povinné zložky mzdy
  • náhradu mzdy za dovolenku; pri posudzovaní, či plnenie, ktoré poskytuje hosťujúci zamestnávateľ, je mzdou, sa použije § 118,
  • pracovné podmienky tehotných žien, matiek do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiacich žien a mladistvých zamestnancov (predtým v rozsahu ustanovení o: pracovné podmienky žien, mladistvých a zamestnancov starajúcich sa o dieťa mladšie ako tri roky),
  • podmienky ubytovania, ktoré zamestnávateľ poskytuje zamestnancom,
  • náhradu cestovných výdavkov,
  • náhradu výdavkov za ubytovanie a stravné pri pracovnej ceste alebo pri ceste do obvyklého miesta výkonu práce na území Slovenskej republiky; na účely uplatnenia osobitného predpisu alebo príslušnej kolektívnej zmluvy možno započítať aj náhradu cestovných výdavkov,
  • náhradu výdavkov za ubytovanie a stravné alebo iné porovnateľné plnenie poskytnuté hosťujúcim zamestnávateľom podľa práva štátu, z ktorého je zamestnanec vyslaný na výkon prác pri poskytovaní služieb.

 

Ustanovenia o pôsobnosti Zákonníka práce sa nepoužijú v prípadoch, ak je právna úprava v cudzom štáte pre zamestnanca výhodnejšia.

 

Pracovnoprávne vzťahy zamestnancov vyslaných na výkon prác pri poskytovaní služieb hosťujúcim zamestnávateľom z územia iného členského štátu Európskej únie na územie Slovenskej republiky, ktorých trvanie vyslania presiahne 12 mesiacov, alebo ak predĺženie tejto doby pred jej uplynutím hosťujúci zamestnávateľ oznámil spolu s odôvodnením Národnému inšpektorátu práce, a tá presiahne18 mesiacov, sa spravujú Zákonníkom práce, osobitnými predpismi alebo príslušnou kolektívnou zmluvou.

 

Novelou sa má odlíšiť tzv. krátkodobé vyslanie, v rozsahu do 12 resp. 18 mesiacov, kedy sa bude aplikovať slovenský Zákonník práce len v rozsahu tzv. tvrdého jadra a tzv. dlhodobé vyslanie, pri ktorom sa má aplikovať celé pracovné právo SR s výnimkou pravidiel založenia, vzniku, skončenia a zániku pracovného pomeru, zákazu výkonu inej zárobkovej činnosti počas pracovného pomeru a zákazu konkurenčnej činnosti.

 

Ustanovujú sa aj pravidlá počítania času vysielania v súvislosti s tzv. reťazením vyslaní, teda ak vyslaného zamestnanca na tom istom mieste s rovnakým druhom práce vystrieda iný vyslaný zamestnanec.

 

Je potrebné poznamenať, že založenie, vznik, skončenie a zánik pracovnoprávneho vzťahu, výkon inej zárobkovej činnosti a obmedzenie zárobkovej činnosti po skončení pracovného pomeru sa bude vždy spravovať právom štátu, podľa ktorého vznikli.

 

Ak hosťujúci zamestnanec nahrádza iného hosťujúceho zamestnanca, ktorý vykonával tú istú pracovnú úlohu na tom istom mieste, do trvania vyslania na účely prvej vety sa započítava aj trvanie vyslania nahrádzaného hosťujúceho zamestnanca; vykonávanie tej istej pracovnej úlohy na tom istom mieste sa posudzuje s ohľadom na povahu vykonávaných činností a miesto ich vykonávania a povahu poskytovanej služby.

 

Pri vyslaní zamestnanca na výkon prác pri poskytovaní služieb z územia iného členského štátu Európskej únie na územie Slovenskej republiky podľa odseku 6 písm. c) (dočasné pridelenie):

 

  1. užívateľský zamestnávateľ informuje hosťujúceho zamestnávateľa o pracovných podmienkach vrátane mzdových podmienok a podmienkach zamestnávania porovnateľného zamestnanca, ktoré sa u neho uplatňujú,
  2. užívateľský zamestnávateľ informuje hosťujúceho zamestnávateľa v dostatočnom predstihu, že hosťujúci zamestnanec má byť vyslaný do iného členského štátu Európskej únie,
  3. sa neuplatňujú § 57 ods. 2 (vyslanie na pracovnú cestu počas dočasného pridelenia) a § 58 ods. 7 (zánik dočasného pridelenia a vznik pracovnoprávneho pomeru medzi užívateľským zamestnávateľom a dočasne prideleným zamestnancom v prípade prekročenia maximálnej doby dočasného pridelenia).

 

V tejto súvislosti došlo aj k zmene ustanovení zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších právnych predpisov, podľa ktorého, ak je zamestnanec vyslaný do členského štátu Európskej únie, patria mu náhrady v rozsahu a vo výške ako pri zahraničnej pracovnej ceste, ak mu nepatria výhodnejšie náhrady podľa práva členského štátu Európskej únie, do ktorého je vyslaný.

 Novela Zákonníku práce nadobudne účinnosť 30. 07. 2020.

 

 

***

Vypracovala Advokátska kancelária JUDr. Ručkayovej, k 01. 11. 2019