+421 904 456 919 (SK, CZ, EN)

|

akr@akr.sk (SK, CZ, EN, RU)

Národná rada Slovenskej republiky dňa 02.04.2020 prijala novelu Zákonníka práce v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19. Účelom novely Zákonníka práce je udržanie pracovných miest, zvýšenie flexibility práce a ochrana zamestnancov počas trvania pandémie ochorenia COVID-19 a v tej súvislosti prijatých ochranných opatrení.

 

                Opatrenia zavedené novelou Zákonníka práce sa uplatňujú počas mimoriadnej situácie, ktorými sa počas tohto stavu modifikujú ustanovenia zákonníku práce v 1 až 9 časti

 

                Zamestnávateľ je oprávnený počas účinnosti opatrení na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení alebo opatrenia pri ohrození verejného zdravia nariadiť zamestnancovi výkon práce z domácnosti, tzv. home office, samozrejme za predpokladu, ak to povaha práce, ktorú zamestnanec vykonáva dovoľuje.

 

                Zároveň sa dáva právo zamestnancovi požiadať o tzv. home office zamestnávateľa, taktiež s ohľadom na povahu práce, ktorú má so zamestnávateľom dohodnutú a tiež za predpokladu, že tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody na strane zamestnávateľa, ktoré by bránili výkonu tejto činnosti z domu.

 

                Pre nariadenie výkonu práce je potrebné individuálne pri každom zamestnancovi prihliadať na to, o aký druh práce sa jedná a či je reálne možné požadovať od zamestnanca, aby vykonával takého práce z domu. Vo väčšine prípadov pôjde pravdepodobne o práce administratívneho charakteru. Avšak aj v tomto prípade je nevyhnuté vyhodnotiť či na strane zamestnávateľa existujú alebo neexistujú vážne prevádzkové dôvody, ktoré by bránili, aby zamestnanec vykonával prácu z domácnosti. Takýmto vážny prevádzkovým dôvodom môže byť napríklad aj infraštruktúra a pracovné pomôcky, ktoré zamestnanec k výkonu práce potrebuje alebo prístup k určitým dátam, ktoré nie je možné zdieľať na diaľku apod.

 

                Ďalšou novinkou, je skrátenie lehôt pri nariaďovaní čerpania dovolenky zo strany Zamestnávateľa, ten je v čase platnosti mimoriadnej situácie oprávnený nariadiť čerpanie dovolenky, ktorá je prenesená z predchádzajúceho roku minimálne dva dni vopred. Čerpanie dovolenky na ktorú vznikol nárok tento rok musí zamestnancovi oznámiť najmenej sedem dní vopred. Tieto lehoty je možné skrátiť len sú súhlasom zamestnanca.

 

                Zmena sa dotkla aj plánovania zmien, kedy je povinnosťou zamestnávateľa oznámiť plánovanie zmien zamestnancom minimálne 2 dni vopred, a to s platnosťou minimálne na týždeň.

 

                Zamestnávateľ je taktiež povinný ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci, z dôvodu karanténneho opatrenia alebo izolácie zamestnanca, pričom vo všeobecnosti zamestnancovi počas trvania karanténneho opatrenia alebo izolácie nepatrí náhrada mzdy. Zamestnanec, ktorý má dôležitú osobnú prekážku v práci z dôvodu karanténneho opatrenia, izolácie, osobného a celodenného ošetrovania chorého člena rodiny podľa osobitného predpisu alebo osobnej a celodennej starostlivosti o fyzickú osobu sa posudzuje ako zamestnanec, ktorý je uznaný za dočasne práceneschopného. Po návrate do práce sa takýto zamestnanec posudzuje rovnako ako zamestnanec, ktorý sa vrátil po dočasnej práceneschopnosti. Dôsledkom, že sa na zamestnanca hľadí ako na dočasne práceneschopného je zákaz dania výpovede takémuto zamestnancovi, až na výnimky pri ktorých Zákonník práce pripúšťa skončenie pracovného pomeru aj počas trvania práceneschopnosti.

 

                Novela upravuje prekážku v práci na strane zamestnávateľa v prípade, ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu celkom alebo z časti pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa na základe rozhodnutia príslušného orgánu alebo pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa ako dôsledku vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu, a stanovuje, že v tomto prípade patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume 80 % jeho priemerného zárobku, najmenej však v sume minimálnej mzdy. V prípade, že existuje kolektívna zmluva alebo iná dohoda medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov, má táto prednosť pred uvedeným zákonným ustanovením. Rovnako sa toto ustanovenie nevzťahuje na zamestnancov, ktorých zamestnávateľ je subjektom hospodárskej mobilizácie, ktorému bola uložená pracovná povinnosť.

 

                Poznámka – v čase prípravy tohto textu ešte nebola táto novela Zákonníku práce zverejnená v Zbierke zákonov, takže pri vyhotovananí textu sa vychádzalo z dokumentu zverejneného na stránke NR SR.

Novela Zákonníku práce vstúpi do účinnosti dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

 

 

Advokátska kancelária JUDr. Adriany Ručkayovej

Vypracované k 03.04.2020