Orgán verejnej správy, ktorý v konaní postupuje podľa v súčasnosti platného zákona č. 71/1967 Sb. o správnom konaní (správny poriadok), doručuje v zmysle § 24 ods. 1 tohto zákona dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, no napríklad aj predvolania, na vypočutie adresátovi (zväčša účastníkovi konania) do vlastných rúk. Podľa § 24 ods. 2, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa mu doručuje do vlastných rúk zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho upovedomí o tom, že doručovanú písomnosť príde znova doručiť v určený deň a hodinu. V tomto prípade sa najčastejšie jedná o tzv. „modré lístky“, ktoré poštový doručovateľ zanecháva adresátovi v poštovej schránke, zväčša s oznámením, že písomnosť mu príde doručiť v nasledujúci pracovný deň. Ak je ďalší pokus o doručenie bezúspešný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí, pričom v tomto prípade sa použije tzv. „klasický žltý lístok“, s vyznačenou úložnou dobou.
Podľa aktuálne platného zákona o správnom konaní je úložná doba zásielky tri dni, a ak si adresát v tejto lehote písomnosť nevyzdvihne, zásielka sa v posledný deň tejto lehoty považuje za doručenú, a to aj v prípade, ak sa o zásielke adresát nedozvedel. V súvislosti s touto zákonnou úpravou, vznikal v praxi často problém, prameniaci z rozdielu medzi osemnásť dňovou úložnou lehotou „bežných“ doporučených zásielok a trojdňovou úložnou lehotou, nasledovanou fikciou doručenia pri zásielkach doručovaných v správnom konaní podľa správneho poriadku, akými sú napríklad zásielky v konaní o vydanie stavebného povolenia. Občan tak mohol v dôsledku vlastného omylu zmeškať lehotu na prevzatie zásielky na pošte, čo malo za následok fikciu doručenia zásielky, a ak bolo doručované napríklad rozhodnutie v konaní, tak v dôsledku fikcie doručenia sa mohlo poľahky stať, že adresát zmeškal, alebo si výrazne skrátil lehotu na podanie odvolania. Zákonodarca na vzniknutú situáciu reagoval novelizáciou zákona o správnom konaní, v rámci ktorej zosúladil doručovaciu lehotu zásielky doručovanej v správnom konaní s úložnou lehotou bežných doporučených zásielok, a teda doručovacia lehota úradnej zásielky bude po novom taktiež 18 dní, pričom novelizovaná právna úprava je účinná od 01. 07.2017. Od tohto dátumu sa aj uložená zásielka doručovaná adresátovi v správnom konaní bude považovať za doručenú buď dňom prevzatia zásielky na pošte v rámci osemnásť dňovej úložnej lehoty, alebo v prípade ak si adresát zásielku v lehote neprebral, tak dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu, a to aj v prípade, ak sa o nej nedozvedel. Po nadobudnutí účinnosti tejto novely, t.j. po 01. 07. 2017, musia občania vziať na vedomie najmä fakt, že je nutné rozlišovať medzi zásielkami, ktoré im orgán verejnej správy doručuje v správnom konaní podľa zákona o správnom konaní, napríklad ako už spomínané konanie o vydanie rozhodnutia o stavebnom povolení, alebo či im orgán verejnej správy doručuje zásielku v konaní podľa osobitného zákona, kde sa môže úložná lehota zásielky líšiť v závislosti od druhu konania.
Záverom sumarizujeme: Od 01.07.2017 ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do 18 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň uloženia za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. Lehota na podanie opravného prostriedku / odvolania / sa počíta od nasledujúceho dňa, po prebratí zásielky.
Text bol vypracovaný podľa stavu legislatívy ku dňu 07.06. 2017.
JUDr. Adriana Ručkayová, advokát
Príslušnými predpismi pre advokátov sú Zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, Pravidlá profesionálneho správania a iné vnútorné predpisy a nariadenia vydané Slovenskou advokátskou komorou.