Výživné

1. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom

 

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. To znamená pokiaľ nemá dieťa ukončené vzdelanie (napr. vysokoškolské) Takže nie je možné stotožňovať platenie výživného a plnoletosť.

 

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

 

Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

 

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

 

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

 

Dôležité je, že vzhľadom na to, že výživné má zabezpečiť potreby dieťaťa, má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

 

Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (napr. Splátky pôžičiek a pod) Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov.

 

Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

 

Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

 

Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

 

Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

 

Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

 

Všeobecne k výživnému možno povedať, že:

 

  • vždy hodnotí potreby oprávneného
  • výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu
  • pri výživnom pre maloleté deti, započítanie nie je možné
  • právo na výživné sa nepremlčuje, ale práva na jednotlivé plnenia sa premlučujú
  • ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia

 

2. Vyživovacia povinnosť detí k rodičom

 

Deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú.

 

Každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí.

 

Vyživovacia povinnosť medzi manželmi a poskytovanie príspevku na výživu rozvedenému manželovi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

 

3. Vyživovacia povinnosť medzi ostatnými príbuznými

 

Predkovia a potomkovia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť iba v prípade, ak to nevyhnutne potrebujú.

 

Ak potomkovia nemôžu svoju vyživovaciu povinnosť plniť, prechádza táto povinnosť na predkov. Vzdialenejší príbuzní majú vyživovaciu povinnosť, len ak ju nemôžu plniť bližší príbuzní.

 

Každý z príbuzných na rovnakom stupni plní vyživovaciu povinnosť v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných príbuzných.

 

4. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi

 

Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

 

Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

 

5. Príspevok na výživu rozvedeného manžela

 

Rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

 

Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.

 

Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

 

Právo na príspevok na výživu zanikne, ak oprávnený manžel uzavrie nové manželstvo alebo ak povinný manžel zomrie.

 

6. Príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke

 

Otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.

 

Súd môže na návrh tehotnej ženy uložiť mužovi, ktorého otcovstvo je pravdepodobné, aby poskytol vopred sumu potrebnú na zabezpečenie jej výživy podľa odseku 1, príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom a sumu potrebnú na zabezpečenie výživy dieťaťa po dobu, počas ktorej by žene patrila materská dovolenka podľa osobitného predpisu. 15)

 

Právo žiadať príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom podľa odseku 1 sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa pôrodu.

 


 

V prípade potreby právnej rady a zastupovania vo veciach výživného, vyživovacích povinností a súvisiacich otázok, ako aj v iných právnych veciach Vám radi a ochotne pomôžeme a poradíme v našej advokátskej kancelárii, ktorá sídli v Novom Meste nad Váhom na ulici Inoveckej 8 a v Bratislave na Vajanského nábreží 21. Na základe našich bohatých skúseností a odborných znalostí vyriešime Váš problém, prípadne zodpovieme Vaše otázky a poradíme ako vo Vašej situácii ďalej postupovať. Tak ako je v dobrých advokátskych kanceláriách zvykom, našim cieľom je poskytnúť Vám kvalifikované rady a služby k Vašej maximálnej spokojnosti. Neváhajte nás kontaktovať.

 

JUDr. Adriana Ručkayová, advokát

 

Bratislava

Vajanského nábrežie 21 | 821 01 Bratislava | Slovenská Republika

 

 

Nové Mesto nad Váhom

Inovecká 8 | 915 01 Nové Mesto nad Váhom | Slovenská Republika

 

Kontaktuje nás

phone icon

+421 904 456 919 | (slovensky, česky, anglicky)
+421 911 813 786 | (rusky)

email icon

akr@akr.sk | (slovensky, česky, anglicky, rusky)
office@akr.sk | (rusky)

Profesionálne predpisy pre advokáciu:

Príslušnými predpismi pre advokátov sú Zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, Pravidlá profesionálneho správania a iné vnútorné predpisy a nariadenia vydané Slovenskou advokátskou komorou.

 

© 2017 Advokátska Kancelária Ručkayová. All Rights Reserved

logo akr copyright